Naša rodina sa prvý krát rozrástla o štvornohého člena príchodom amerického kokršpaniela Luigiho. Stalo sa tak v januári 2008, kedy sme si ho adoptovali ako 6. mesačné šteniatko. Jeho majiteľka odišla do zahraničia, a tak nakoniec skončil u veterinára v Senci. Kedže pán doktor a jeho rodina sú naši dobrí známi a vedeli, že mám vzťah k psom, spýtali sa aj mňa, či by sme si Luigiho nevzali. Hoci som mala v pláne kúpiť si írskeho vlkodava, neodolala som tejto myšlienke a Luigi bol náš. Kým sme urobili potrebné dvorové úpravy, obýval s nami dom a učil sa pravidlám nášho spoločného bývania. Nebolo to ľahké. Nechcel nám dať znamenie, že sa chystá urobiť kalúžku a dokonca sa mu podarilo presadiť orchideu v zimnej záhrade, čím nepotešil hlavne manžela. Časom sa to zlepšovalo a naučil sa, čo môže a čo nie. Zvykol si aj manžel.   V marci 2008 mi zazvonil mobil a v telefóne sa ozvalo: "Mám pre Teba psa !" Bola to naša rodinná známa, tiež chovateľka írskych vlkodavov. ktorá mi oznámila. že pre mňa našla šteňa. Moje srdce zaplesalo, len ešte mi ostávalo presvečiť manžela. že Kladno nie je až tak ďaleko, aby sme tam išli po šteniatko. Prvé stretnutie Artyho s mojím manželom vyzeralo asi tak, že sa na neho vrhol aj so svojimi 10 súrodencami. Potom ho bránil a odháňal ostatných. Arty si adoptoval nás. Akokeby vedel, že práve jeho sme si vybrali. Priviezli sme si ho začiatkom  mája 2008. Luigi ho neprivítal najlepšie. Bral ho ako votrelca a veľmi zúril. Rýchlo sa však skamarátili. Hoci ho Arty v svojej puberte často ťahal za uši a stále mu berie loptičku sú perfektná dvojka. Majú sa veľmi radi a ťažko znášajú keď nie sú spolu. Takto sme sa stali chovateľmi jedného úžasného plemena.

                                                                                                                   Ingrid Chalásová s rodinou

                                                                                                                   mobil:  (00421) 0904 141915